Vodka Tito’s Handmade Vodka je originálna americká remeselná vodka. V roku 1995 získal Bert „Tito“ Beveridge prvé legálne povolenie na destiláciu v Texase a vytvoril vodku Tito‘s Handmade Vodka. Našu vodku na báze kukurice destilujeme po várkach pomocou staromódnych destilačných kotlov a vodka je prirodzene bezlepková. Vodku Tito‘s Handmade Vodka destiluje a plní do fliaš spoločnosť Fifth Generation Inc. v Austine v Texase na tom istom pozemku, kde sa celý tento podnik začal.
Tito Beveridge nebol vždy známy ako „chlapík s vodkou“. Narodil sa a vyrastal v San Antoniu, rok študoval na Vanderbiltovej univerzite a potom sa vrátil do Texasu na UT (University of Texas v Austine), kde absolvoval štúdium geológie a geofyziky. Po skončení vysokej školy začal podnikať v oblasti ropy a zemného plynu. Robil to v Texase, a potom sa ocitol vo Venezuele a Kolumbii, kde riadil helikoptérové dynamitové seizmické posádky. Potom sa vrátil do Texasu a založil vrtnú spoločnosť v Houstone. Nakoniec ho „prestalo baviť naháňať sa za peniazmi“ a rozhodol sa presťahovať do Austinu.
V Austine sa Tito začal venovať geológii podzemných vôd a potom si povedal, že skúsi podnikanie v oblasti hypoték. V tom čase, v roku ´92 alebo ´93, začal vyrábať ochutenú vodku ako darček pre priateľov. Raz večer bol na večierku a prišiel k nemu neznámy človek a povedal: „Hej, ty si ten chlapík s vodkou.“ A on odpovedal: „Nie, naopak, ja som ten chlapík s hypotékami.“ Ale to Tita naozaj prinútilo premýšľať...
Keď sa sadzby hypoték zvýšili o niekoľko bodov, začal chodiť do obchodov s alkoholom a pýtať sa majiteľov a manažérov, či by si kúpili jeho ochutené vodky. Všetci ho odmietli so slovami: „Nie, choďte sa pozrieť na všetok ten prach na fľašiach!“ Potom však Titovi povedali, že ak by dokázal vyrobiť vodku, ktorá by bola taká jemná, že by sa dala piť samotná, potom by možno niečo mal.
Tito, ktorý nikdy v živote nič nedestiloval, sa ich prirodzene opýtal, ako sa to robí. Povedali mu: „No, ja neviem, ty si ten, kto chce začať podnikať s vodkou!“
Tito sa teda rozhodol naučiť sa destilovať. Bolo to v polovici deväťdesiatych rokov a pred internetom, takže naozaj neboli žiadne ľahko dostupné informácie a takmer sa zdalo, že v knižnici sa knihy na akúkoľvek tému týkajúcu sa liehovín a destilácie spaľujú. Nakoniec Tito pri svojom výskume objavil niekoľko fotografií starých páleníc a razií z čias prohibície. Začal stavať pálenice podľa fotografií s použitím medených rúrok a jednoduchej vonkajšej obruče na ohrev a začal variť. Stále sa pohrával s destilačnými prístrojmi a receptom, až kým nenašiel postup a recept, ktorý jeho priateľom zachutil. „V podstate som na tom len tak trochu pracoval a pracoval. Kúpili sme všetky vodky, ktoré boli na pulte, dali sme ich do malých zaváraninových pohárov a všetky sme ochutnali a prišli sme na dve najlepšie. Keď moja vodka tieto dve neustále prekonávala, pochopil som, že mám správny vzorec.“
Keď raz získal „vodku, ktorá bola taká jemná, že sa dala piť samotná“, Tito sa pokúsil získať nejaké financie, ale narazil na múr. Investori ho znova a znova odmietali, presvedčení, že nikdy nedostane povolenie, pretože v Texase nikdy nebola legálna pálenica, a tvrdili, že nikdy nezíska distribútora. Nakoniec teda zobral len peniaze, ktoré si našetril počas práce v zámorí, a na 19 kreditných kartách nazbieral približne 88 000 dolárov. Tito postavil pálenicu, bojoval za prepracovanie zákonov v Texase, čím vytvoril precedens pre hnutie mikropáleníc, postavil výrobnú pálenicu a tak nejak sa pustil do podnikania.
Na začiatku Tito pracoval vo dne v noci v jednoizbovej chate, varil vodku a spával len sporadicky. Dni trávil ručným stáčaním vodky, skrutkovaním uzáverov na fľaše a lepením papierových etikiet lepidlom Elmer. Obchádzal Austin, navštevoval miestne obchody s alkoholom a bary, chodil so svojou vodkou po večierkoch, predstavoval svoju značku a budoval si okruh verných priaznivcov. Tito sa vracal domov vyčerpaný, a rozradostený; potom sa zobudil a robil to znova. „Vyšiel som von, vyrobil ju, predal a vrátil sa a vyrobil ďalšie, a viete, spal som vedľa pálenice a tak nejako som to svojpomocne naštartoval.“
Trvalo viac ako osem rokov, kým sa spoločnosť skutočne presadila. Dnes je vodka Tito‘s Handmade Vodka jedným z najúspešnejších liehovarníckych závodov a zostáva jednou z najčistejších dostupných destilátov. Tito nevedomky začal revolúciu a týmto začiatočníckym koreňom zostal verný aj dnes.
Tito Beveridge nebol vždy známy ako „chlapík s vodkou“. Narodil sa a vyrastal v San Antoniu, rok študoval na Vanderbiltovej univerzite a potom sa vrátil do Texasu na UT (University of Texas v Austine), kde absolvoval štúdium geológie a geofyziky. Po skončení vysokej školy začal podnikať v oblasti ropy a zemného plynu. Robil to v Texase, a potom sa ocitol vo Venezuele a Kolumbii, kde riadil helikoptérové dynamitové seizmické posádky. Potom sa vrátil do Texasu a založil vrtnú spoločnosť v Houstone. Nakoniec ho „prestalo baviť naháňať sa za peniazmi“ a rozhodol sa presťahovať do Austinu.
V Austine sa Tito začal venovať geológii podzemných vôd a potom si povedal, že skúsi podnikanie v oblasti hypoték. V tom čase, v roku ´92 alebo ´93, začal vyrábať ochutenú vodku ako darček pre priateľov. Raz večer bol na večierku a prišiel k nemu neznámy človek a povedal: „Hej, ty si ten chlapík s vodkou.“ A on odpovedal: „Nie, naopak, ja som ten chlapík s hypotékami.“ Ale to Tita naozaj prinútilo premýšľať...
Keď sa sadzby hypoték zvýšili o niekoľko bodov, začal chodiť do obchodov s alkoholom a pýtať sa majiteľov a manažérov, či by si kúpili jeho ochutené vodky. Všetci ho odmietli so slovami: „Nie, choďte sa pozrieť na všetok ten prach na fľašiach!“ Potom však Titovi povedali, že ak by dokázal vyrobiť vodku, ktorá by bola taká jemná, že by sa dala piť samotná, potom by možno niečo mal.
Tito, ktorý nikdy v živote nič nedestiloval, sa ich prirodzene opýtal, ako sa to robí. Povedali mu: „No, ja neviem, ty si ten, kto chce začať podnikať s vodkou!“
Tito sa teda rozhodol naučiť sa destilovať. Bolo to v polovici deväťdesiatych rokov a pred internetom, takže naozaj neboli žiadne ľahko dostupné informácie a takmer sa zdalo, že v knižnici sa knihy na akúkoľvek tému týkajúcu sa liehovín a destilácie spaľujú. Nakoniec Tito pri svojom výskume objavil niekoľko fotografií starých páleníc a razií z čias prohibície. Začal stavať pálenice podľa fotografií s použitím medených rúrok a jednoduchej vonkajšej obruče na ohrev a začal variť. Stále sa pohrával s destilačnými prístrojmi a receptom, až kým nenašiel postup a recept, ktorý jeho priateľom zachutil. „V podstate som na tom len tak trochu pracoval a pracoval. Kúpili sme všetky vodky, ktoré boli na pulte, dali sme ich do malých zaváraninových pohárov a všetky sme ochutnali a prišli sme na dve najlepšie. Keď moja vodka tieto dve neustále prekonávala, pochopil som, že mám správny vzorec.“
Keď raz získal „vodku, ktorá bola taká jemná, že sa dala piť samotná“, Tito sa pokúsil získať nejaké financie, ale narazil na múr. Investori ho znova a znova odmietali, presvedčení, že nikdy nedostane povolenie, pretože v Texase nikdy nebola legálna pálenica, a tvrdili, že nikdy nezíska distribútora. Nakoniec teda zobral len peniaze, ktoré si našetril počas práce v zámorí, a na 19 kreditných kartách nazbieral približne 88 000 dolárov. Tito postavil pálenicu, bojoval za prepracovanie zákonov v Texase, čím vytvoril precedens pre hnutie mikropáleníc, postavil výrobnú pálenicu a tak nejak sa pustil do podnikania.
Na začiatku Tito pracoval vo dne v noci v jednoizbovej chate, varil vodku a spával len sporadicky. Dni trávil ručným stáčaním vodky, skrutkovaním uzáverov na fľaše a lepením papierových etikiet lepidlom Elmer. Obchádzal Austin, navštevoval miestne obchody s alkoholom a bary, chodil so svojou vodkou po večierkoch, predstavoval svoju značku a budoval si okruh verných priaznivcov. Tito sa vracal domov vyčerpaný, a rozradostený; potom sa zobudil a robil to znova. „Vyšiel som von, vyrobil ju, predal a vrátil sa a vyrobil ďalšie, a viete, spal som vedľa pálenice a tak nejako som to svojpomocne naštartoval.“
Trvalo viac ako osem rokov, kým sa spoločnosť skutočne presadila. Dnes je vodka Tito‘s Handmade Vodka jedným z najúspešnejších liehovarníckych závodov a zostáva jednou z najčistejších dostupných destilátov. Tito nevedomky začal revolúciu a týmto začiatočníckym koreňom zostal verný aj dnes.
